Rada sa podelím s mojím pôrodným príbehom. Rodili sme parádne. Už týždeň pred pôrodom som mala vždy v noci niečo ako keď začína menzes, inak na poradni v Ružinove (ktorý sme mali ako plán B) stále tvrdili, že babätko je vysoko, ja zatvorená na sto zámkov. Tak som si myslela , že sa jej nechce, nuž začali sme robiť opatrenia proti prenášaniu.
Nachodila som kilometre, v sobotu (tri dni pred termínom) sme boli na vinobraní, tam som si dala burčák aj riadne štipľavý guláš, poobede som umyla okná, večer vaňa a sex :). parádny deň to bol a asi od polnoci zas začali známe poslíčky. . . Ležala som v posteli a počúvala relaxačné nahrávky. Medzi tým som občas zadriemala. Ráno prišla svokra na stráženie trojročného Filipka, ešte som jej vravela, že neviem , či neide zbytočne. Ona s mužom sa venovali Filipkovi.
Ja som zas zaliezla do spálne, stiahla rolety, ľahla si nabok a počúvala tie relaxácie. Chcela som byť sama v tme, ako vo svojej nore, občas som vyšla pozrieť ako sa im darí, dať si polievku, ale proste mne v tej spálni bolo strašne dobre. Stále som nemohla uveriť, že rodim a je mi tak super.
Okolo jednej začali také silnejšie kontrakcie po 10-7 min. Tak sme sa okolo druhej vychystali. V aute som ležala na zadnom sedadle obklopená vankúšmi a do okienka klopkal dážď. Stále som bola úplne v pohode, až za Brnom sa to všetko postupne zrychlilo.
Do Vyškova sme dorazili s kontrakciami po 2min, otvorená na 8cm. Absolvovala som monitor, čo bolo v tomto štádiu už fakt nepríjemné, ale s podporou manžela zvládnuteľné.
Potom som chcela ísť do sprchy, ale tam zrazu tlak, kričím na muža nech ma odtiaľ dostane. Nejako ma dostal do pôrodnej miestnosti, kde som sedela alebo skôr klačala na žinienke a nahmatala si dolu hlavičku. PA mi asi 3x zopakovala nech sa otočíme, že tam nie je miesto podomnou, že na žinenke sa väčšinou rodí naboku,že ona nič nevidí atď. to sa mi moc nepáčilo, ale keď som sa teda chcela nejako otočiť praskla voda, rovno mužovi na gate :-).
Dopadla som asi na chrbát, vlastne ani neviem, v akej polohe som nakoniec bola. A už mi to bolo jedno, keďže s tou vodou išla aj Klárka ako na tobogáne,na 2 tlaky bola vonku. Kričala som, nie kvôli bolesti, skôr to bolo také živočíšne, cítila som sa ako tigrica 🙂 Celá druhá doba pôrodná trvala 3 min.
Hneď bola na mne, bolo to super. Po prvom pôrode som neverila, že takéto niečo sa dá zažiť. Mala som obavy z bolesti, či ten hypnoprod naozaj funguje, či sa dokážem natoľko uvolniť atď. snažila som sa tieto strachy spracovať, ale aj tak stále niekde vzadu boli. Pre mňa to bol fantastický pôrod, ktorý takmer nebolel. Vďačím za to kurzu hypnopôrodu, na ktorý sa už chystá aj švagrinka 🙂 a odporúčať ho budem každej tehotnej kamoške. Jediné čo ma na pôrode mrzí je, že sa to nedá zažiť ešte raz.
Veronika